Družina Detrika Bubeka z Plešivca, 1370-1380

[Lamsi]

Detrik Bubek z Plešivca
1340- 1404
Syn Juraja Bubeka, dlhoročného diplomata, taverníka kráľovnej, Dôverný priateľ Ľudovíta I, župan Gemerskej, Liptovskej župy a mnohých ďalších titulov. Detrik vyrastajúc v bohatej a významnej Uhorskej šľachtickej rodine, dostal výborné vzdelanie. Od mladého veku mal možnosť pohybovať sa so svojim bratom Imrichom v blízkosti svojho otca. Detrikov otec videl v synoch veľký potenciál. A tak ich oboch často brával od mladého veku na obchodne, diplomatické cesty. Chlapci sa zúčastňovali aj niektorých vojenských vyprav, ktoré Juraj viedol buď v zastúpení panovníka alebo v jeho prítomnosti. Tu Detrik získal všetky dôležité predpoklady pre budúcu úspešnú kariéru, ktorú svojim synom chystal ich otec... Tu získal vzťah ku vojenstvu ale aj vzdelaniu. Pri týchto cestách a nejednej debate v prítomnosti panovníka ako aj ďalších šľachticov, si uvedomil že len silný a bohatý rod môže dosiahnuť veľkých vecí ale aj vysokého postavenia. Nie menej doležíte boli aj kontakty a známosti ktoré nadviazal počas týchto ciest nadväzoval. Spomenúť treba hlavne samotného panovníka ktorý si Detríka aj Imricha obľúbil už od mladého veku. Ďalej to bol veliteľ posádky rodového hradu v Plešivci, Ján z Brezna ktorý bol zároveň aj veliteľom Jurajových vojsk na ťaženiach. Práve Ján po smrti Juraja odprisahá vernosť práve Detrikovi a stane sa jeho učiteľom a radcom vo všetkých smeroch vojenského života...
Ďalší významný človek s ktorým ich od mala spájalo silné puto z týchto ciest z detstva bol Martin Ders zo Szerdahely, ktorý sa stal aj jeho familiárom. A ešte mnohý iný ktorý ho neskôr budú sprevádzať celý jeho život.
Majetok:
Už od mladého veku ma dedične právo (ako najstarší syn) na rodový vodný hrad v Plešivci, Krásnu Hôrku, priľahlé bane na rudu (zlato, med striebro a soľ), Za života otca uz od mladeho veku vlastnil asi 20 dedín, prevažne v Gemerskej župe v okolí rodového panstva.
Titularne:
Stolník kráľovnej, kastelán Oravského hradu, župan Oravskej župy. Dalmátsky, Slavónsky a Chorvátsky barón.

[Lamsi]

Martin Ders zo Szerdahely.
1343-1416
Pôvodom zo starého rodu Imreffy de Szerdahely. Ako najmladší z troch súrodencov si nerobil už od detstva žiadne ilúzie o tom kto získa rodový majetok. Od útleho detstva rad chodil na výpravy a obchodne cesty svojho otca. Na ktorých vždy zažil niečo zaujímavé, Nikdy ho nebavil život na jednom mieste, bavili ho cesty a dobrodružstva. Rodičia v ňom podporovali jeho prirodzený talent na jazyky a chuť učiť sa. Od otca pochytil aj čo to z obchodníckeho umenia, a čim bol starší, tým bolo viac zrejme že sa v živote nestratí.
Pri sprevádzaní otca na cestách, sa často stretal aj s mladým Detrikom. Kde sa medzi nimi vytvorilo silne kamarátske puto, bolo pre neho viac než jasne že ak chce niečo v živote dokázať, musí byt stále v jeho blízkosti. Popri tom ako chlapci rástli, rástla aj dôvera Detrika v neho. Preto sa stal jeho najbližším pobočníkom a kastelánom jeho nadobudnutých majetkov. Dôveru svojho pána a priateľa zároveň nikdy nesklamal a vždy sa snažil byt vzorom pre ostatných.
Majetok:
Darom od Detrika získal obec Pašková aj s titulom dedičného zemepána.
Majetok obsahoval aj 4 poplužía poľa, veľký kus lesa v okolí dediny. Rybník, krčmu a mlyn.
Veľká časť jeho príjmov však plynula z jeho pozície dôverníka a kastelána. Vďaka čomu si mohol postaviť v obci, so súhlasom Detrika, ajb velké hospodárstvo kde chcel časom vybudovať, opevnené sídlo svojho rodu...
Len čas ukáže...

67318242_402989853949964_6089784303082799104_n.jpg (81.97 KiB) Zobrazeno 9475 x

[Lamsi]

Ján Fabrícius z Brezna
Pôvodom z meštianskej rodiny z kráľovského mesta Brezno. Ako najstarší z troch súrodencov, ho rodičia vždy pripravovali že prevezme po otcovi malý obchod v meste. Ján a jeho za mladi nespútaná povaha však veci videli úplne inak. A preto po hádke s otcom v útlom veku 13rokov, utiekol z domu a rozhodol sa ist do sveta. Od mladi obdivoval šľachtu aj s vojakmi, ktorý boli častými návštevníkmi tohto mesta. A kde pri svojom úteku narazil na vojenskú družinu Juraja Bubeka, Detrikovho otca, ktorý smeroval do Stoličného Belehradu, bol rozhodnutý. Prehovoril vojakov nech ho zoberú zo sebou. Z počiatku sa im staral len o kone. Ale keď ich pri prechode hlbokými lesmi v okolí Zvolenského hradu prepadla banda lúpežníkov, ukázalo sa čo je v ňom. Pri nočnom prepade tábora to bol práve on ktorý spozoroval blížiacich sa lúpežníkov. Pri ochrane Jurajovho majetku dokonca dvoch zabil! Za jeho chrabrosť ho Juraj už mladom veku 14rokov zobral do svojej vojenskej družiny. Medzi šľachticmi aj vojakmi bol veľmi obľúbený nielen pre svoju chrabrosť, ale aj pre rýchlosť akou sa učil vojenskému remeslu. Jeho vojensky život a príhody s nim spojene nikdy neunikli pozornosti mladých dievčat, žien a dokonca manželiek, vďaka čomu ho vojaci začali familiárne prezývať „zvodca“. Postupom času aj samotný Juraj videl jeho vojensky um, a dostal titul hejtmana. Čo pre neho znamenalo veľkú poctu ale zároveň aj zodpovednosť. Musel sa starať nielen o ochranu súkromných hradov Juraja ale aj o výcvik a jeho ochranu pri cestách !!!
A práve pri týchto cestách sa Ján zoznámil s Detrikom ktorý ako malý chlapec často sprevádzal svojho otca. Mladý Detrik videl v nom veľký vzor a obávaného vojenského veliteľa. A preto niet divu že ho Juraj poveril výučbou mladého Detrika vo vojenských veciach. Postupom času sa medzi nimi vytvorilo silne puto a zároveň dal Juraj, Detrikovi prisľúb, že v prípade smrti Juraja mu bude Ján Fabrícius rovnako verne oddaný!!!
Titulárne:
Hejtman Juraja Bubeka a jeho syna Detrika, Dverník Detrika. Kastelán hradu Plešivec. Dedičný titul richtára v Hencovciach.
Majetok:
Veľké hospodárstvo s čeľaďou v Plešivci, kováčska a brašnárska dielna. Dve vlastné izby na rodovom hrade Bubekovcov v Plešivci.
Príjmy ako hejtman a dverník. Príjmy z hospodárstva.Zároveň zastáva funkciu kastelána hradu Plešivec. Príjmy ako rychtár v Hencovciach.

67639639_382185949102503_6411708409908822016_n.jpg (75.96 KiB) Zobrazeno 9469 x

67555569_359520288048890_5688656098760851456_n.jpg (104.38 KiB) Zobrazeno 9469 x

67401593_2602220306477221_8259104273485266944_n.jpg (97.92 KiB) Zobrazeno 9469 x

[Lamsi]

Ján Tholt a Petra Tholdová rodená Rakovská
Ján pôvodom zo zemianskeho rodu Tholdovcov z dedinky Liptovská Štiavnica pri Ružomberku. Ktorý svoj titul spolu s dedinkou dostali v podstate len nedávno. keď kráľ Ľudovít I. potvrdil vlastníctvo Liptovskej Štiavnice zemanovi Štefanovi, Janovmu otcovi. Bolo to za nemalé zásluhy a podporu panovníka pri jeho vojenskom tažení proti Neapolu, v rokoch 1348- 1350. Štefan ktorý už vtedy vlastnil veľký statok, hľadal už vtedy možnosti ako sa dostáť k nejakému titulu. Preto keď sa dozvedel o pripravovanej výprave panovníka, nazhromaždil všetky dostupne financie čo mal a najal si 5ticu vlastných vojakov. Aj samotný panovník ocenil jeho oddanosť a hrdinstvo v boji. Vďaka čomu získal po skončení výpravy on aj jeho rodina titul zeman a maličkú obec Liptovská Štiavnica z ktorej pochádzal.
Vďaka tomuto činu Ján vyrastal v zabezpečenej rodine kde ako jediný syn mal istotu ze raz bude všetko jeho. Po tragickej smrti otca sa nebál postaviť na čelo celého hospodárstva. Vďaka otcovi sa z neho stal šikovný obchodník ktorý vždy vedel správne odhadnúť situáciu a zarobiť na tom. Vďaka obchodným cestám sa zoznámil nielen s Detrikom a jeho otcom samotným palatínom Jurajom ale aj s inými dôležitými ľuďmi. V Detrikovi videl príležitosť rozšíriť svoje obchody ďalej ako len na oblasť Liptova. Svoju terajšiu manželku mu vybral jeho otec. On ako čerstvý syn zemana a ona z nie moc majetného zemianskeho rodu Rakovských. Jánovi ani Petre tento dohodnutý budúci záväzok vôbec nevadil, lebo Petra bola pohľadné dievča z vedľajšej dediny Ludrová a Janovi sa už dávno páčila
Petra Rakovská z Ludrovej
Ako dcéra nie moc majetného zemianskeho rodu Rakovských z Ludrovej, od detstva vedela o dohode medzi jej otcom a Štefanom Liptovskej Štiavnice. To že si ma zobrať Jana jej nevadilo. Ján sa jej páčil a mal dosť veľký majetok aby ich zabezpečil. Po ich svadbe mu bola vernou ženou, Petra bola Janovi zaroven aj oporou pri jeho obchodoch, keď mu mnoho krát dobre poradila. Cesty spoločne s Detrikom, brala ako nutnosť. Jej manžel síce Detrika obľuboval. No ona v ňom zo začiatku videla len bohatého šľachtica ktorému nič nikdy nechýbalo. Až postupom času si ho začala trocha obľubovať, keď videla Detrikovu snahu pomôcť aj tým menej majetným, aj jeho snahe stavať kaplnky ci kostoly.
Majetok:
Spolu s manželom vlastnia veľké hospodárstvo v Liptovskej Štiavnici, dve krčmy, 8 popluží poľa, pekáreň, a veľký kus lesa spolu s pílou.

67720272_2504360776458868_7355108666648821760_n.jpg (63.83 KiB) Zobrazeno 9469 x

67529462_446560366199774_5304573730578497536_n.jpg (78.12 KiB) Zobrazeno 9469 x

67402410_835519490182522_6437571277036191744_n.jpg (64.24 KiB) Zobrazeno 9469 x

[Lamsi]

Pavol z Kameňian
O Pavlovom pôvode sa toho vie málo. Je to osirelý chlapec, ktorého Juraj Bebek zobral pod svoje krídla v útlom veku ako sirotu bez rodičov. Jeho rodicia zomreli pri more ked mal iba 4roky. Juraj Bubek ktorému prišlo chlapca ľúto ho zobral na svoj hrad do Plešivca, kde sa ho ujal Jeho koniarňik s rodinou, ktorí sami nemohli mat deti. Dali mu vzdelanie a domov. Chlapec sa ukázal ako schopný správca, šikovný lovec. Vďaka čomu sa často mal možnosť stretnúť aj so samotným Detrikom. Jeho dobra starostlivosť o stajne aj fakt že pri jednom love pomohol Detrikovi. Bol to zaujímavý príbeh na ktorom sa neskôr všetci dobre bavili. Pri love na srnu, si totiž Detrik nevšimol diviaka ktorého vyrušil pri spánku v brlohu. Diviak Detrika napadol a len vďaka rýchlemu zásahu Pavla, asi by to nedopadlo dobre. Po poľovačke dostal Pavol celého Diviaka a dva zlate ako dar. Odvety si ho Detrik považoval a po smrti nevlastného otca mu dal jeho funkciu koniarňika.
Majetok:
Malá izba na hrade v Plešivci, pri stajniach. Dom v Kameňanoch s maličkým hospodárstvom a jedným čeľadníkom. Prijem z funkcie koniarňika.

[Lamsi]

Zdeno zo Smolníka

Zdeno a Ľubomír sú bratia pochádzajúci zo Smolníka. Ich rodina prišla pôvodne z Nemecka ako pracovníci a odborníci na veci súvisiace s baníctvom.
Zdeno a Ľubomír to od detstva nemali ľahké, ich otec bol majstrom v blízkej bani na ťažbu drahých kovov. Ako baník ich vychovával tvrdou rukou a očakával, že sa chlapci po ňom chopia rodinného remesla ako baníci. Chlapci svoj údel brali ako niečo, čo nemôžu zmeniť.
No ako sa hovorí: „človek mieni, Pán Boh mení“, raz došlo v bani k nešťastiu, kde zasypalo 15 baníkov aj s ich otcom. Tragédia to bola veľká, chlapci mali vtedy ledva 10 rokov a zmenil sa im celý život. Živiteľ rodiny a ich milovaný otec bol mŕtvy a matka zdrvená. Hlavný príjem ich domácnosti bol preč a rodine hrozilo,že prídu o dom v meste.
Rok sa prebíjali ako sa dalo, až na ďalšiu zimu ich matka zomrela náhle na ťažkú chorobu, z chlapcov sa stali siroty. Majetok, čo im ostal po rodičoch, sa predal a chlapci mali na výber, buď Paulínsky kláštor alebo teta, ktorú nevideli nikdy v živote. Život u tety na statku v okolí Jelšavy bol tvrdý a moc im nevoňal. Preto sa chlapci jedného dňa dohodli, že utečú ako sluhovia s vojskom, čo tiahlo na Neapol. Ich dobrodružstvo začalo a už nebolo cesty späť.
V Taliansku sa im páčilo. Na Uhorsko bohaté pomery, iná kultúra im úplne učarovala. Zdeno neskutočne rád objavoval nové chute, ktoré doma nikdy neochutnal. Čaro kuchyne od malička zbožňoval a tu sa mu splnil sen. Sever Talianska, bohatý na všemožný tovar a recepty, mu dával školu života, vďaka čomu sa z neho stal veľmi šikovný kuchár, ktorého výtvory milovala väčšina vojakov.
No jeho život nebol len o varení, služba v armáde vyžadovala aj boj, kde sa vedel meča zhostiť rovnako dobre ako varechy.
Časom sa rozhodli s bratom, že sa vrátia naspäť do rodného kraja. Po príchode do rodnej župy sa rozhodli zastaviť sa v …. v krčme, kde sa dali naverbovať do služby u Detrika Bubeka. Zdeno ako kuchár a Ľubomír ako lukostrelec a výrobca lukov a šípov. Zdeno sa na hradnom panstve, ale aj v okolí, preslávil svojimi dobrotami, ale aj víťazstvami na turnaji pre neurodzených, ktorý Detrik občas usporiadal.

Majetok
Jeho majetok tvorí chalupa s lánom poľa. O jeho skromné hospodárstvo sa stará rodina jedného želiara, ktorému tam dovolil bývať za drobný poplatok. On väčšinu času trávi hlavne na hrade, kde má od Detrika vedľa kuchyne aj vlastnú miestnosť na spanie.

[Lamsi]

Ľubomír zo Smolníka

Zdenov mladší brat, takisto ako Zdeno ušiel s vojskom do Talianska. Po ich návrate a zverbovaní do služby u Detrika, sa aj jeho život dramaticky zmenil.
V službe sa ukázal ako svedomitý vojak, ktorý príkladne plnil všetky úlohy, čo mu boli zverené. Vďaka vedomostiam o dlhých lukoch, čo videl v Taliansku, sa stal dôležitým učiteľom lukostreľby a výrobcom lukov na hradnom panstve. Detrik o takéhoto človeka nechcel prísť a tak mu daroval dom v centre Plešivca. Na hrade dostal vlastnú dielňu aj s komorou na prespanie. Šípy a luky z jeho dielne boli vyhľadávané na celom hornom Uhorsku. Vďaka tomu nemal núdzu aj o miestne ženy. Netrvalo dlho a zaľúbil sa do miestneho dievčaťa a svadba bola onedlho. Momentálne majú spolu 4 deti. Kým on pracuje, či slúži na hrade, jeho žena sa stará o dom a hospodárstvo. Žijú spolu skromnejší, ale zato láskyplný a bohabojný život.

Majetok:
Vďaka príjmom zo služby a predaja lukov, šípov a prebytkov z hospodárstva vlastnia dom s lánom pola. Dokonca si možu dovolit aj dvoch čeľadníkov.

[Lamsi]

Pavol z Paškovej

Pavol pochádza z chudobnej rodiny z Paškovej. Jeho rodina nikdy nepatrila k tým bohatým, ale ľudia ich uznávali pre ich pracovitosť a bohabojnosť. Rodina vlastnila malú usadlosť na okraji mesta s malou záhradkou. Boli to typickí želiari. Aby sa uživili, najala ich rodina Bebekovcov na hradné panstvo ako čeľadníkov. Pavlova matka pomáhala v kuchyni, Pavlov otec mal dôležitú úohu a staral sa o dostatok dreva na kúrenie a pravidelné čistenie komínov.
Mladý Pavol sa zvykol často v detstve motať na hrade a pomáhať rodičom. Občas, keď malo hradné panstvo dobrú náladu, mu dali nejaký groš za drobné služby. Ako chlapec sa s obľubou chodil pozerať na trénovanie rytierov, panošov, či na turnaje. Práve tu vznikla jeho túžba vzoprieť sa osudu, ktorý mu bol nachystaný. Vždy, keď sa dalo, rád nosil hradnej posádke víno, či poživeň a potom s nimi dlhé hodiny sedel a počúval o výpravách proti lapkom, či o výpravách proti Neapolu.
V staršom veku už pomáhal rodine ako sluha pre panošov, kde sa mal možnosť zoznámiť aj s Detrikom. Detrik bol síce od Pavla o niečo mladší, no prihovoril sa za Pavla, aby ho mohli zobrať ku hradnej stráži.Vtedy sa Pavlovi zmenil celý život. Tvrdý výcvik striedali povinnosti na stráži, či chytaní a trestaní zločincov. Večer zase mimo služby rád trávil dlhé večery pri kockách, víne a dievčatách. Jeho služba a svedomitosť neušla pozornosti aj samotnému Detrikovi, ktorý bol svedkom toho, ako zneškodinil sám pár lapkov.
Majetok
Pavol je momentálne veliteľom stráže. Vlastní dom po rodičoch v podhradí, no má aj malú miestnosť na hrade, kde prespáva počas služby. Jeho majetok, okrem domu, nie je veľký, no vďaka dobrému žoldu a veciam, čo získal darom od svojich pánov si mohol dovoliť slušnú zbroj a pár kusov kvalitného civilného oblečenia.